Založiť webovú stránku alebo eShop

Centrum nepočujúcich ANEPS - Kremnica

História baníctva v Kremnici

Zlatonosná kremenná hydrotermálna mineralizácia

Bohatá história kremnického baníctva je spätá s obdobím stredoveku a novoveku, kedy bola Kremnica známa veľkou produkciou zlata a patrila k najdôležitejším strediskám ťažby zlata na Slovensku. Priaznivé prírodné podmienky - najmä výskyt rúd bohatých na drahé kovy, hnacia sila strmých prúdov a hojnosť dreva v lesoch urýchlili proces koncentrácie osídľovania a ďalší dynamický rozvoj Kremnice. Je pravdepodobné, že banskej ťažbe predchádzalo ryžovanie zlata z potokov, ktoré neskoršie viedlo k objaveniu primárneho ložiska. Dobývanie rúd zlata a striebra má v kremnickej oblasti dlhoročnú históriu. Doklady o tom, kedy prvý človek našiel zlato a kedy ho začal dobývať sa nezachovali. Nepriamy dôkaz o tom, že mal o túto oblasť záujem pochádza zo 7. storočia pred n. l.

V neďalekej Hornej Vsi, na južnom okraji rudnej oblasti, boli nájdené dva bronzové meče. Priamy dôkaz sa našiel pri podrobnom geologickom prieskume v Šturci. Bol to zvyšok dreveného piliera zo starých banských diel v Šturci, ktorý bol metódou C14 datovaný do roku 1050. Hĺbka nálezu pod povrchom, posúva začiatok dobývania najmenej o 100 rokov naspäť. Podľa iných autorov začiatky baníckej činnosti siahajú až do 8. alebo 9. stor. prípadne do začiatku 11. stor., keď sem v r. 1004-1008 prišli baníci z Harzu. Najpravdepodobnejší začiatok kremnického baníctva je koniec 9. až začiatok 10. stor. Môžeme teda konštatovať, že história baníctva v Kremnici je tisícročná.

Prvé písomné záznamy dokazujúce existenciu Kremnice sú zo 14.storočia. V roku 1328 kráľ Karol Róbert z Anjou udelil "hosťom" - minciarom z Kutnej Hory koncentrovaným v bezvýznamnej osade Cremnych Bana osobitné privilégiá, ktoré podporili jej intenzívny rozvoj. Osada takto dostala výsady slobodného kráľovského mesta a banské mincovné slobody podľa Kutnohorského práva. Vtedy však už v Kremnici existovalo rozvinuté banské podnikanie s celkovou ročnou ťažbou odhadovanou na 130 kg zlata ročne (Beránek 1977). V tých časoch bola Kutná Hora (Česká republika) nielen centrom ťažby zlata a striebra, ale tiež sídlom Kráľovskej mincovne Českého kráľovstva. Krátko po príchode minciarov sa začali raziť prvé mince - maďarské groše - rok 1329. O osem rokov neskôr rozšírilo produkciu mincovne razenie zlatiek. Tie sa stali známymi ako kremnické dukáty. Mincovňa bola pôvodne postavená v doline Colner, severne od Kremnického námestia, na mieste, ktorému sa v stredoveku hovorilo "im alten Kammerhof". Už v roku 1329 sa v nej razili strieborné groše a v roku 1335 zlaté dukáty a strieborné denáre. V 15.storočí z bezpečnostných dôvodov počas husitských výprav preložili časť mincovne do opevnenej časti mesta, kde stojí dodnes.

Mesto sa rozrastalo súčasne s budovaním hradu. Niektoré časti, napríklad márnica, bašty a prvé múrové opevnenia, existovali už predtým ako Kremnica získala mestské privilégiá; slúžili nielen ako náboženské centrá pre miestnych ľudí, ale pravdepodobne aj pre utečencov počas vojen. Mesto stálo dlhé roky na čele stredoslovenských banských miest.

Mestské opevnenia postavené v rokoch 1405 a 1426 posilnili pevnosť hradu. Bol postavený dvojloďový kostol Sv. Kataríny a márnica. Radnica, hodinová veža, vstupná veža ako aj mnohouholníková bašta sa datujú z 13. až 14. storočia. Hrad bol prvou rezidenciou Chamberlaina, vysokého kráľovského správcu a zástupcu kráľa.

V 14. a 15. storočí dosiahla exploatácia v Kremnici maximum a ročná produkcia zlata prevyšovala 400 kg, čo predstavovalo tretinu celkovej produkcie v Uhorsku a desatinu vo svete (Beránek et al. 1977). Prosperita mesta v 14.storočí je dokumentovaná jeho rapídnou expanziou. Mesto sa rozkladalo až po Špitálsky kostol Sv. Alžbety postavený v roku 1382.

Po veľkom rozvoji a vysokej rentabilite v 14. a 15. storočí nastal v 16. a 17. storočí postupný úpadok ťažby. Neuspokojivá situácia spôsobená chudobným ekonomickým produktom v dôsledku zníženia ťažby, nasledovaný sociálnymi nepokojmi a niťou tureckých nájazdov bola zhoršená aj rozsiahlym požiarom v roku 1560. Vyhorel nielen hrad, ale aj tretina mesta. Až v poslednej tretine 16.storočia mešťania zrekonštruovali svoje domy. Nemilosrdná protireformačná politika Habsburgovcov bola v Kremnici jasne viditeľná; v jej duchu bol zrekonštruovaný druhý najväčší komplex budov oproti mincovni.

Typická baroková tendencia dať určitej architektonickej práci dominantné postavenie v okolitej krajine sa prejavila pri rekonštrukcii malého kostola - Kalvárie - postavenej na kopci nad mestom a kaplniek pozdĺž prístupovej cesty. Ale ani veľkolepá baroková kultúra neoživila vznešenosť a majestátnosť mesta, ktorej sa tešilo v stredoveku, časoch "Zlatej Kremnice". Morový stĺp zasvätený sv. Trojici bol postavený v barokovom štýle podľa návrhu Dionýza Stanettiho, v rokoch 1756 až 1772. Sochy svätých patrónov baníkov a ochrancov pred morom stoja na dvojposchodovom a trojstrannom podstavci.

Počas zemetrasenia v roku 1880 bol kostol na námestí vážne poškodený a neskôr sa zrútil. Kremnickí mešťania preto neskôr zamerali svoju pozornosť na hradný kostol Sv. Kataríny, ktorý mal nahradiť zrútený kostol a zrenovovali ho v gotickom štýle. Kompaktne postavené domy na námestí boli poškodené ohňom na konci 2.svetovej vojny. Po požiari museli byť domy na celej severnej strane a 1/3 východnej nahradené novými stavbami; našťastie, tieto nezasahujú významne do historického okolia. Hoci rozvoj Kremnice po vojne nechal najstaršie časti mestského jadra takmer nedotknuté, ostatné časti absolvovali mnoho významných zmien. Opevnené centrum Kremnice bolo v roku 1950 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Po oživení ťažby v 17. a 18. storočí, keď sa ťažilo najmä v oblasti Kremnických Baní, došlo v 19. storočí opäť k postupnému poklesu, ktorý pokračoval aj v 20. storočí. Od roku 1901 bolo kremnické baníctvo pasívne. Kým v r. 1801 - 1852 bol ročný priemer ťažby 129 kg zlata a 4005 kg striebra, za celé obdobie 1900 - 1936 sa nevyťažilo ani 1500 kg zlata a 3100 kg striebra (Beránek et al. 1977).

Výraznejší rozvoj ťažby nenastal ani po roku 1945, odkedy sa až do ukončenia ťažby zlatostrieborných rúd v kremnickom rudnom poli v r. 1970 vyťažilo takmer 2200 kg zlata. Po vyťažení bohatších rudných celkov bola ťažba Au-Ag v r. 1970 ukončená. Exploatáciou malých zásob antimonitových rúd v r. 1971 - 1972 sa ťažba v kremnických baniach skončila. Odhady o celkovej produkcii zlata v kremnickom rudnom poli za takmer tisícročné obdobie ťažby sú veľmi odlišné a pohybujú sa v rozmedzí od 40 do 200 t.

Ďalšie perspektívy ťažby zlatonosných rúd v Kremnici sa spájajú hlavne s možnosťou ich povrchovej ťažby v Šturci zo žíl 1. žilného systému. V posledných rokoch sa v kremnickom rudnom poli uskutočnil rozsiahly vyhľadávací program Au-Ag a polymetalickej mineralizácie, v rámci ktorého sa zistili niektoré nové žilné štruktúry v hlbších úrovniach v severnej časti a žilné hydrotermálne brekcie s vyššími obsahmi zlata a striebra v centrálnej časti. V rudnom poli sa odvŕtalo vyše 30 prieskumných vrtov, niektoré až do hĺbky 1200 m, vyrazili sa 4 štôlne - dve v centrálnej a dve v severnej časti. Vypočítané zásoby dosahujú cca 10 mil. ton rudy s obsahom cca 1,7 gt-1 Au a 20 gt-1 Ag. Pre žily 1. žilného systému v centrálnej časti kremnického rudného poľa je charakteristický pomer Au:Ag = 1:10 a v severnej časti tento pomer dosahuje 1:50 a viac.

Počas celej exploatácie ložiska doprevádzala baníkov voda. Na jednej strane bola pomocníkom, na druhej však zdrojom nepríjemností a častého úpadku ťažby a prosperity. Starí baníci sa vysporiadali s banskou vodou z času na čas vyrazením odvodňovacích, dedičných štôlní. Takéto diela sú v Kremnici tri. Najdlhšou je Hlavná dedičná štôlňa. Meria 15 481 m. Vyrazená bola v rokoch 1841 až 1931 a odvádza banské vody z celého revíru do Hrona. Umožnila ťažbu až do hĺbky 500 - 600 m od povrchu. Najstaršou je Horná dedičná štôlňa. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1385, kedy bola znovu zmáhaná. Baníci ju razili želiezkom a kladivom až do roku 1613. Jej dĺžka je 4280 m. Medzi týmito sa nachádza Hlboká dedičná štôlňa. Dĺžka 7050 m bola vyrazená ručne v rokoch 1519 až 1613.

Významnými vodohospodárskymi dielami boli vodovody na úžitkovú vodu. Najrozsiahlejší vybudovali Thurzovci koncom 15. a začiatkom 16. storočia. Priviedli vodu z Turca do Kremnice a túto využili na pohon banských zariadení. Vodovod začiatkom 20 st. zrekonštruovali, aby vodu využili na výrobu elektrickej energie. Vybudovali tri stupne elektrární. Posledný z kaskády je 245 m pod zemou. Celý systém je na dĺžke 34 405 m s prevýšením 587 m. Okrem tohoto Hlavného vodovodu existovali ďalšie. Baníci umne využívali vodu, a prepúšťali ju z jednej bane do druhej, aby všade vykonala potrebnú prácu. 

Po počiatočnom ryžovaní zlata na potokoch, prešli baníci na dobývanie samotnej žily. Prvé kontakty s rudou urobili v Šturci, najprv na odkrytom východe žíl, neskôr hlbinným spôsobom. Najčastejšie sa dobývalo chodbicovaním, výstupkovou metódou, mlynkovaním a v tvrdej žilovine si pomáhali ohňom. (až do 19. storočia).

Dopravu realizovali baníci vo vreckách ručne, neskôr banskými korýtkami, na fúrikoch, v drevených huntoch po doskách a banskými vozmi po koľajniciach. V Kremnici bola použitá aj doprava systému riesen, čo bol predchodca koľajovej dopravy. Bolo to v roku 1564.

Úprava rudy sa robila ručne kladivom s následným mletím v mlynoch. Zlato sa získalo ryžovaním. Neskôr boli do procesu úpravy zaradené stupy, drviče, a rôzne druhy mlynov. Rozdružená ruda sa ďalej spracovávala premývaním, amalgamáciou, zachytávaním zlatiniek na rúne, flotovaním, lúhovaním koncentrátov. Pre chudobné zlatostrieborné rudy sa po roku 1986 využila metóda priameho dynamického lúhovania vyťaženej rudy. Efekt úpravy, výťažnosť, bola veľmi rozdielna a pohybovala sa v rozmedzí 30% až 92% na zlato a na striebro o 10% až 20% menej. Z vyťažených rúd kremnického rudného rajónu bolo vyrobené podľa niektorých údajov cca 46 t zlata a 208 t striebra v rokoch 1328 až 1970.

Literatúra: Beránek M. et al. 1977: Rudné bane, národný podnik Banská Bystrica - 30 rokov. Martin, 235 s.

 

 

banícky dom

TOPlist
1 2 3 4 5
Nový príspevok
nick
text
Odpíšte číslo